• hronsky-benadik2.jpg
  • kl 1.jpg
  • kl2.jpg
  • klastor.jpg
  • klastor1.jpg
  • klastor2.jpg
  • klastor5.jpg
  • obrazok 2.jpg
  • obrazok 3.jpg

Správa o medzinárodnej konferencii Patrimonium, kultúra, pohostinnosť : Benediktínske kláštory ako miesto stretávania, Banská Bystrica, Štátna vedecká knižnica, 19.-20. september 2012, Slovenská republika.

Výskum v oblasti cirkevných dejín má v našom priestore významný dlh, ktorý vznikol zanedbaním duchovnej stránky života zo strany marxistickej historiografie. Historici sa preto pokúšajú tento hendikep odstrániť, čo sa im darí aj prostredníctvom vedeckých konferencií.

Správa o medzinárodnej konferencii Patrimonium, kultúra, pohostinnosť : Benediktínske kláštory ako miesto stretávania, Banská Bystrica, Štátna vedecká knižnica, 19.-20. september 2012, Slovenská republika.
Výskum v oblasti cirkevných dejín má v našom priestore významný dlh, ktorý vznikol zanedbaním duchovnej stránky života zo strany marxistickej historiografie. Historici sa preto pokúšajú tento hendikep odstrániť, čo sa im darí aj prostredníctvom vedeckých konferencií.
V dňoch 19.–20. septembra 2012 sa v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia pod názvom Patrimonium, kultúra, pohostinnosť : Benediktínske kláštory ako miesto stretávania. Toto vedecké podujatie bolo zorganizované miestnou Katedrou histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela a Opactwom Benedyktynów w Tyńcu z Poľska. Partnermi podujatia boli aj mnísi z rehole svätého Benedikta v Sampore (Slovensko), Magyar Bencés Kongregáció Pannonhalmi Főapátság (Maďarsko) a Benediktinského arciopatství sv. Vojtěcha a sv. Markéty z Prahy (Česko). Konferencia sa uskutočnila s podporou Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a s finančným prispením nadácie Visegrad Fund.
Vedecká konferencia sa začala v poludňajších hodinách 19. septembra a jej úvod bol zameraný na patrimónium. Kvôli prehľadnosti bol rozdelený do niekoľkých tematických blokov, pričom prvý bol nazvaný Regula ako fundament. V jeho rámci boli prednesené príspevky Aleša Vondrovca OSB z Benediktínskeho arciopátstva z Břevnova pod názvom Pohostinnost v pozdní antice a Řehole Benediktova a príspevok s názvom Reguła św. Benedykta a życie świeckie, ktorý predniesol Włodzimierz Zatorski OSB z Opactwa Benedyktynów z Tyńcu. Druhý prednáškový blok bol nazvaný Dlhé trvanie – Benediktínske fundácie v krajinách stredo-východnej Európy. Boli prednesené štyri príspevky: Michala Gronowskiego OSB z Opactwa Benedyktynów z Tyńcu s názvom Fundacje benedyktyńskie w Polsce, Vincenta Múcsku z Univerzity Komenského v Bratislave s názvom Benediktínske kláštory v Uhorsku a na Slovensku, Dušana Foltýna z Karlovej univerzity v Prahe s názvom Benediktínské fundace v Čechách a napokon príspevok Norberta Kmeťa z Ústavu politických vied SAV v Bratislave s názvom Likvidácia kláštorov a politika komunistického režimu voči reholiam v Československu. Nasledovala krátka obedná prestávka a po nej blok prednášok pod názvom Architektúra a umenie, v rámci ktorého vystúpili Marcin Szyma (Instytut Historii Sztuki Uniwersytetu Jagiellońskiego, Kraków) s príspevkom Krużganki w klasztorach benedyktyńskich w średniowiecznej Polsce a dve slovenské kunsthistoričky z Krajského pamiatkového úradu z Bratislavy, Michaela Kalinová s príspevkom Benediktínske kláštory na Slovensku a ich pamiatkové hodnoty a Naďa Kirinovičová so štúdiou Prehľad pamiatkových obnov benediktínskych kláštorov na Slovensku. Z časových dôvodov bez diskusie bol zaradený aj posledný blok prvého konferenčného dňa pod názvom Hmotné pamiatky. Tu predniesli svoje príspevky dvaja archeológovia: Marián Samuel z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý sa venoval najnovším archeologickým výskumom zoborského kláštora v Nitre a Michal Slivka z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa venoval archeologickým výskumom benediktínskych kláštorov na území Slovenska. Prvý deň konferencie bol zakončený krátkou diskusiou a prehliadkou pamiatok mesta Banská Bystrica, ktorú realizoval Vladimír Sklenka zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.
Druhý deň vedeckej konferencie sa zameriaval na pohostinnosť a opäť bol rozdelený do niekoľkých tematických celkov. Prvý sa volal Pohostinnosť v praxi, kde vystúpili dvaja prednášajúci: O. Jozef Brodňanský OSB z Kláštora Premenenia Pána zo Sampora a br. Mateusz Zduński OSB z benediktínskeho kláštora z Biskupowa. Ich príspevky mali názvy Benediktínska pohostinnosť v Sampore a Budująca wzajemność – doświadczenie rekolekcji w Klasztorze Zwiastowania w Biskupowie. Druhý blok mal názov Turistika a vystúpili v ňom Ákos Pottyondy z Bencés Főapátság z Pannonhalmy s príspevkom pod názvom Use vs. protection - Sustainable development of the 1000 years old Benedictine Monastery of Pannonhalm, Marta Sztwiertnia z Benedyktyńskiego Instytut Kultury, Tyniec s príspevkom pod názvom Rozwój ruchu turystycznego w Opactwie Benedyktynów w Tyńcu a napokon Jan Školník z Agentury pro rozvoj CHKO Broumovska z Broumova s referátom Klášter Broumov – projekt Vzdělávací a kulturní centrum Broumov a současné aktivity na cestě k jeho realizaci. Podobný príspevok, no o využití kláštora na Skalke, predniesol Pavol Plško (N. F. Beňadik, Skalka pri Trenčíne). Posledným tematickým blokom bol Infraštruktúra a v jeho rámci odzneli opäť dva príspevky: Odbudowa Wielkiej Ruiny w latach 2006 – 2008 w Opactwie Benedyktynów w Tyńcu oraz wizje i plany na przyszłość a Obnova benediktínskeho života na Slovensku. Ich autormi boli Br. Józef Kanik OSB z Opactwa Benedyktynów w Tyńcu a Br. Michal Mária Kukuča OSB z kláštora Premenenia Pána zo Sampora.
Konferencia bola ukončená v popoludňajších hodinách a na záver sa jej účastníci zúčastnili exkurzie na Pustý hrad neďaleko Zvolena. Zoznámili sa so súčasným stavom archeologického výskumu, o čom referoval archeológ Ján Beliak, o histórii objektu referoval Pavol Maliniak.
Miroslav Huťka (vyšlo v časopise Kultúrne dejiny 2/2012, s. 327-329)Správa o medzinárodnej konferencii Patrimonium, kultúra, pohostinnosť : Benediktínske kláštory ako miesto stretávania, Banská Bystrica, Štátna vedecká knižnica, 19.-20. september 2012, Slovenská republika.Výskum v oblasti cirkevných dejín má v našom priestore významný dlh, ktorý vznikol zanedbaním duchovnej stránky života zo strany marxistickej historiografie. Historici sa preto pokúšajú tento hendikep odstrániť, čo sa im darí aj prostredníctvom vedeckých konferencií.

V dňoch 19.–20. septembra 2012 sa v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia pod názvom Patrimonium, kultúra, pohostinnosť : Benediktínske kláštory ako miesto stretávania. Toto vedecké podujatie bolo zorganizované miestnou Katedrou histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela a Opactwom Benedyktynów w Tyńcu z Poľska. Partnermi podujatia boli aj mnísi z rehole svätého Benedikta v Sampore (Slovensko), Magyar Bencés Kongregáció Pannonhalmi Főapátság (Maďarsko) a Benediktinského arciopatství sv. Vojtěcha a sv. Markéty z Prahy (Česko). Konferencia sa uskutočnila s podporou Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici a s finančným prispením nadácie Visegrad Fund.

Program konferencie si môžete pozrieť tu...

benediktini1

Vedecká konferencia sa začala v poludňajších hodinách 19. septembra a jej úvod bol zameraný na patrimónium. Kvôli prehľadnosti bol rozdelený do niekoľkých tematických blokov, pričom prvý bol nazvaný Regula ako fundament. V jeho rámci boli prednesené príspevky Aleša Vondrovca OSB z Benediktínskeho arciopátstva z Břevnova pod názvom Pohostinnost v pozdní antice a Řehole Benediktova a príspevok s názvom Reguła św. Benedykta a życie świeckie, ktorý predniesol Włodzimierz Zatorski OSB z Opactwa Benedyktynów z Tyńcu. Druhý prednáškový blok bol nazvaný Dlhé trvanie – Benediktínske fundácie v krajinách stredo-východnej Európy. Boli prednesené štyri príspevky: Michala Gronowskiego OSB z Opactwa Benedyktynów z Tyńcu s názvom Fundacje benedyktyńskie w Polsce, Vincenta Múcsku z Univerzity Komenského v Bratislave s názvom Benediktínske kláštory v Uhorsku a na Slovensku, Dušana Foltýna z Karlovej univerzity v Prahe s názvom Benediktínské fundace v Čechách a napokon príspevok Norberta Kmeťa z Ústavu politických vied SAV v Bratislave s názvom Likvidácia kláštorov a politika komunistického režimu voči reholiam v Československu. Nasledovala krátka obedná prestávka a po nej blok prednášok pod názvom Architektúra a umenie, v rámci ktorého vystúpili Marcin Szyma (Instytut Historii Sztuki Uniwersytetu Jagiellońskiego, Kraków) s príspevkom Krużganki w klasztorach benedyktyńskich w średniowiecznej Polsce a dve slovenské kunsthistoričky z Krajského pamiatkového úradu z Bratislavy, Michaela Kalinová s príspevkom Benediktínske kláštory na Slovensku a ich pamiatkové hodnoty a Naďa Kirinovičová so štúdiou Prehľad pamiatkových obnov benediktínskych kláštorov na Slovensku. Z časových dôvodov bez diskusie bol zaradený aj posledný blok prvého konferenčného dňa pod názvom Hmotné pamiatky. Tu predniesli svoje príspevky dvaja archeológovia: Marián Samuel z Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý sa venoval najnovším archeologickým výskumom zoborského kláštora v Nitre a Michal Slivka z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa venoval archeologickým výskumom benediktínskych kláštorov na území Slovenska. Prvý deň konferencie bol zakončený krátkou diskusiou a prehliadkou pamiatok mesta Banská Bystrica, ktorú realizoval Vladimír Sklenka zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.

benediktini2

Druhý deň vedeckej konferencie sa zameriaval na pohostinnosť a opäť bol rozdelený do niekoľkých tematických celkov. Prvý sa volal Pohostinnosť v praxi, kde vystúpili dvaja prednášajúci: O. Jozef Brodňanský OSB z Kláštora Premenenia Pána zo Sampora a br. Mateusz Zduński OSB z benediktínskeho kláštora z Biskupowa. Ich príspevky mali názvy Benediktínska pohostinnosť v Sampore a Budująca wzajemność – doświadczenie rekolekcji w Klasztorze Zwiastowania w Biskupowie. Druhý blok mal názov Turistika a vystúpili v ňom Ákos Pottyondy z Bencés Főapátság z Pannonhalmy s príspevkom pod názvom Use vs. protection - Sustainable development of the 1000 years old Benedictine Monastery of Pannonhalm, Marta Sztwiertnia z Benedyktyńskiego Instytut Kultury, Tyniec s príspevkom pod názvom Rozwój ruchu turystycznego w Opactwie Benedyktynów w Tyńcu a napokon Jan Školník z Agentury pro rozvoj CHKO Broumovska z Broumova s referátom Klášter Broumov – projekt Vzdělávací a kulturní centrum Broumov a současné aktivity na cestě k jeho realizaci. Podobný príspevok, no o využití kláštora na Skalke, predniesol Pavol Plško (N. F. Beňadik, Skalka pri Trenčíne). Posledným tematickým blokom bol Infraštruktúra a v jeho rámci odzneli opäť dva príspevky: Odbudowa Wielkiej Ruiny w latach 2006 – 2008 w Opactwie Benedyktynów w Tyńcu oraz wizje i plany na przyszłość a Obnova benediktínskeho života na Slovensku. Ich autormi boli Br. Józef Kanik OSB z Opactwa Benedyktynów w Tyńcu a Br. Michal Mária Kukuča OSB z kláštora Premenenia Pána zo Sampora.

benediktini3

Konferencia bola ukončená v popoludňajších hodinách a na záver sa jej účastníci zúčastnili exkurzie na Pustý hrad neďaleko Zvolena. Zoznámili sa so súčasným stavom archeologického výskumu, o čom referoval archeológ Ján Beliak, o histórii objektu referoval Pavol Maliniak.

Miroslav Huťka (vyšlo v časopise Kultúrne dejiny 2/2012, s. 327-329)